Farnosť sv. Joachima a Anny

Dlhé nad Cirochou

Farnosť sv. Joachima a Anny

Dlhé nad Cirochou

"Pána chcem velebiť v každom čase"

Ž 243

História farnosti

História farnosti

Farnosť Dlhé nad Cirochou je starobylá, ale v ktorom roku presne vznikla, to sa nevie. Od začiatku svojho vzniku patrila Jágerskému biskupstvu až do roku 1804, kedy bolo zriadené košické biskupstvo.

Prvá zmienka o farnosti je z roku 1333 pri odovzdávaní pápežských desiatkov miestnym farárom Laurentiom. Táto zmienka pochádza z veľkého registra pápežských kolektorov o zaplatených desiatkoch, kde sa píše: „Item Laurentius sacerdos de Longo Campo iuratus solvit VIII geossos“ (Podobne aj kňaz Laurentius viazaný prísahou z Longo Campo daroval 8 grošov.). Tento záznam svedčí o existencii farnosti, ktorá bola jediná v celej Cirošskej doline do roku 1782, kedy bola zriadená farnosť v Snine. Najbližšími farnosťami boli Humenné, Udavské a Ľubiša.

Podľa záznamov vo farskej kronike „Historia Domus“ je zrejme, že na farskom úrade boli matričné knihy vedené od roku 1772 a ďalej. Žiaľ, dnes sa už o nich nevie a je možné, že už neexistujú. Matriky od roku 1805 sa v súčasnosti nachádzajú v oblastnom archíve v Prešove.

Na farskom úrade sa nachádzala farská knižnica založená z vlastnej iniciatívy farára a za pomoci veriacich (podľa záznamov k vizitácií z roku 1816). Pri príležitosti založenia farnosti v Snine v r. 1782, prvý sninský farár Michal Szartirisz, predtým kaplán v Dlhom, časť kníh z tejto knižnice premiestnil do Sniny. Časť tejto knižnice sa zachovala dodnes a obsahuje viaceré staré knihy písané v latinčine, nemčine a maďarčine.

K farnosti patrili filiálky: Snina (Sinna), Belá nad Cirochou (Bella – od 1782 filiálka Sniny), Modrá nad Cirochou (Modra) – od r. 2004 farnosť, Kamenica nad Cirochou (Nagy Kemence)- od r. 1942 farnosť, Kamienka (Kis Kemence). Pridružené boli Valaškovce (Vallyaskocz) a ostatné obce na východ od Sniny, ako napríklad: Stakčín, Pčoliné, Pichné, Zubné, Jalova … spolu 37 obcí.

Veriaci farnosti boli väčšinou rímskokatolíckeho náboženstva. K vizitácií z r. 1816 o tom píše miestny farár takto: „Výnimočne tu žijú ruso-katolíci (gréckokatolíci), z ktorých väčšia časť sa nachádza vo Veľkej Kamenici. Až na niekoľko protestantov je celá farnosť rímskokatolícka“. Vo farnosti žili aj Rómovia povolaní zemepánom na  zhotovovanie škridiel a tehál, a od r. 1818 sa v schematizmoch spomínajú aj židia.

V druhej polovici XVI. storočia zasiahla reformácia aj sever Zemplína. Po pripojení sa Drugethovcov (vlastnili aj Dlhé) ku kalvínskej reformácií bol aj ľud obce prinútený ku kalvinizmu. Počas reformácie sa stratilo veľa cennosti a dokumentov farnosti. Zemplínky feudál Juraj Drugeth v r. 1609 prestúpilpod vplyvom Petra Pázmánya z kalvínskej viery naspäť na katolícku a jeho syn Ján Drugeth poodstraňoval protestantských kazateľov a do obnoveného kláštora v Humennom usadil jezuitov.

Po evakuácií r. 1944 zostala fara neobsadená až do 26. júla 1945, kedy bol menovaný nový farár Ján Tomko.

Prvú birmovku po skončení 2. svetovej vojny vykonal 24. júna 1946 košický biskup Jozef Čársky. V čase od 6. do 9. januára 1949 sa uskutočnili sväté misie.

Po nástupe komunistického režimu, keď tento chcel previesť rýchlu ateizáciou spoločnosti, bola postihnutá aj farnosť.  Udalosti v roku 1949, známe pod názvom Krvavá nedeľa si vyžiadali nielen mnoho utrpenia a slz, ale aj trvalé následky pre mnohých veriacich.

Dňa 5. júla 1952 košický biskup Jozef Čársky udelil mladým z farnosti sviatosť birmovania.

4. júla 1954 odslúžil svoju primičnú omšu Ján Piškanin – rodák z obce.

1. júla 1956 mal primičnú omšu ďalší rodák Andrej Piškanin.

28. augusta 1957 biskup Jozef Čársky udelel sviatosť birmovania.

V roku 1963 na mieste nevhodnej starej farskej budovy bola vybudovaná nová fara.

5. júna 1964 mal primičnú omšu rodák Michal Mikula.

V r. 1966 sa uskutočnila oprava kostola. Boli opravené a zrenovované vnútorné časti kostola, oltáre, organ a rekonštrukcia strechy veže kostola a vonkajšia fasáda kostola.

29. júla 1968 odpustovú sv. omšu na slávnosť sv. Anny slúžil Mons. Jozef Tomko, člen Rímskej kúrie, synovec Jána Tomka, miestneho farára. Slávnosti sa zúčastnila veľké množstvo veriacich z celého okolia.

11. október 1970 sviatosť birmovania po 13. rokoch (vikár Štefan Onderko)

16. júl 1974 – primičná sv. omša – Vincent Burda

17. jún 1979 – birmovka

24. jún 1984 – primičná sv. omša – Ján Gnip

12. septembra 1989 navštívil farnosť a slúžil sv. omšu J.E. kard. Jozef Tomko – prefekt kongregácie pre evanjelizáciu národov. Prítomným veriacim sprostredkoval a udelilo pápežské požehnanie svätého otca pápeža Jána Pavla II.

V roku 1990 slúžil odpustovú sv. omšu nový košický biskup Mons. Alojz Tkáč.

28. október 1991 – sviatosť birmovania

24. mája 1991 sa začali kopať základy pre nový kostol.

6. septembra 1991 biskup Mons. Alojz Tkáč posvätil stavenisko nového kostola.

25. júla 1993 konsekroval nový kostol Sv. Joachima a Anny J.E. kard. Jozef Tomko

26. júla 1993 odslúžil odpustovú sv. omšu pomocný košický biskup Mons. Bernard Bober.

Spracované podľa: Daniel Mikula: Dlhé nad Cirochou Obec – farnosť, 1995

Výstavba nového kostola.

Kostol Sv. Anny svojou kapacitou už dávno nepostačoval pre potreby bohoslužieb. Veriaci boli počas sv. omší natlačení, iní stáli vonku, pretože sa do kostola nevmestili. Keď bola odpustová slávnosť, sv. omša sa konala vonku pred kostolom. Rozšíriť kostol nebolo možné jednak z dôvodu, že je chránenou historickou pamiatkou, ale hlavne preto, že to komunistický režim nedovolil. Na prestavbu kostola bol vypracovaný aj projekt.

Po roku 1989, keď bol zvrhnutý komunistický režim, nastala nová situácia. Na zhromaždeniach občanov začiatkom roka 1990, keď sa formovali nové demokratické inštitúcie bola prejavená aj snaha postaviť v Dlhom nový kostol. Táto myšlienka získala u Dlžanov veľkú podporu. Vznikol organizačný výbor pre výstavbu nového kostola na čele ktorého stál Ján Polačko. V roku 1990, keď bol na Slovensku na návšteve pápež Ján Pavol II., bol ním požehnaný aj základný kameň nášho nového kostola. Bolo určené miesto pre stavbu nového kostola – pozemok na ktorom stála farská budova a vypracovaný projekt na kostol. Projekt vypracoval Ing. arch. Albert Rybarčák (18.2.1958 – 1.7.2017).

24. mája 1991 sa začali kopať základy pre nový kostol, 6. septembra 1991 požehnal stavenisko nového kostola arcibiskup Alojz Tkáč. Stavebné práce na kostole riadil Jozef Krivjančin, rodák z obce, ktorý predtým pracoval ako manažér v stavebníctve. Všetky práce na kostole boli vykonávané svojpomocne a pod stálym stavebným dozorom a pod kontrolou projektanta a architekta. Stavba bola financovaná zo zbierok Dlžanov, ktorí sa odhodlane zúčastňovali na výstavbe – každý podľa svojich schopnosti a kvalifikácie. Na stavbu finančne prispel aj kardinál Jozef Tomko. Počas celých dvoch rokov výstavby, čo je na takúto stavbu neuveriteľne krátky čas, sa na stavbe nestal ani jeden pracovný úraz.

Dňa 25. júla 1993 bol kostol slávnostne konsekrovaný kardinálom Jozefom Tomkom. Kostol bo zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Konsekrácie sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich nielen z Dlhého, ale aj zo širokého okolia. Hneď na nasledujúci deň, bola to nedeľa, bola v novom kostole odpustová slávnosť Sv. Joachima a Anny. Sv. omšu slúžil košický pomocný biskup Bernard Bober.

Po dostavbe kostola sa začalo s výstavbou novej fary, pretože pôvodná stála na mieste nového kostola a bola zbúraná. Dokončená bola v roku 1995.

V roku 1996 bola vo farnosti kňazská vysviacka. Vysvätení za kňazov boli štyria diakoni – Marián Fencák, Daniel Mikula a Jozef Treščák z Dlhého nad Cirochou a Cyril Hišem z Belej na Cirochou. Dlžania mali v nasledujúci deň spoločnú primičnú sv. omšu.