Farnosť sv. Joachima a Anny

Dlhé nad Cirochou

Farnosť sv. Joachima a Anny

Dlhé nad Cirochou

"Jasaj Bohu, celá zem."

Ž 66, 1

Svätí Joachim a Anna, rodičia Panny Márie

Roky života: 1. storočie pr.Kr.

Podľa tradície sa rodičia Panny Márie nazývali Joachim a Anna. Sväté písmo nikde neuvádza ich mená. Prvá zmienka o nich sa nachádza v apokryfnom Protoevanjeliu sv. Jakuba z 2. storočia. Podľa tohto spisu bol Joachim bohatým, no aj veľmi zbožným a dobrým mužom. Zisk zo svojich majetkov rozdeľoval na tri diely: jeden dával jeruzalemskému chrámu, jeden chudobným a posledný diel mal pre seba a svoju rodinu. Mali však bolesť – nemohli mať deti. Až keď boli vo vyššom veku, Anna počala a porodila dcéru, ktorej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam (slovensky Bohu milá). Bola to veľká udalosť. Joachim priniesol za to obetu z desiatich baránkov a usporiadal hostinu. Aj chrámu venoval zvieratá na obetu. Keď mala Mária tri roky, zasvätili ju Pánovi v chráme. Toľko protoevanjelium.

Meno Joachim znamená Príprava na Pána. Meno Anna znamená milosť, láska, modlitba. Presné správy o nich nemáme, ale zato sa tešia veľkej úcte medzi veriacimi kresťanmi, nielen na Slovensku, ale po celom svete. Sv. Anna je patrónkou baníkov, chudobných a ťažko pracujúcich.

Úcta sv. Joachima a sv. Anny sa rozšírila najprv na kresťanskom Východe. Už vo 4.-5. storočí vznikol v Jeruzaleme im zasvätený kostol, a to v blízkosti Ovčieho rybníka a Ovčej brány, kde bol podľa starého podania dom svätých manželov. Veľmi silná bola najmä úcta k svätej Anne, ktorá mala vo východnej cirkvi až tri sviatky v roku.

Na kresťanskom Západe sa začalo uctievanie rodičov Panny Márie, zvlášť sv. Anny, v 8. storočí, ale do cirkevnej liturgie preniklo až v neskorom stredoveku (v 10. stor. v Neapole, od 12. stor., postupne aj na iných miestach). Až do poslednej liturgickej obnovy boli v rímskokatolíckej Cirkvi sviatky svätých manželov oddelené: 26. júla sv. Anny a 26. augusta sv. Joachima. V novom liturgickom kalendári si obidvoch pripomíname spoločne, a to 26. júla.