Dlhé nad Cirochou
Aj krátky pozemský život môže človeku stačiť, aby si získal večnú slávu v nebi i na zemi. To nám dokazuje jeden z najmladších svätých – sv. Dominik Savio.
Narodil sa 2. apríla 1842 v rodine chudobných roľníkov Karola Savia a Brigity Agagliate v Rive di Chieri, juhovýchodne od Turína. Prvé dieťa im umrelo po narodení, takže toto druhé dieťa prijali s nesmiernou radosťou. Ešte v ten istý deň ho krstní rodičia zaniesli na krst, kde mu dali meno Dominik, čo znamená Pánov.
Dominik naozaj zostal Pánov nielen podľa mena, ale aj celým svojím životom, až do smrti v roku 1857. Pápež Pius XII. ho 5. marca 1950 vyhlásil za blahoslaveného a 12. júna 1954 za svätého. Jeho úcta je rozšírená po celom svete.
Dominik Savio v podvečer sviatku prvého svätého prijímania napísal na lístok, ktorý si potom vložil do modlitebnej knižky, tieto slová:
Predsavzatia, ktoré som si ja, Dominik Savio, urobil, keď som v r. 1849 ako 7 ročný pristúpil k prvému sv. prijímaniu:
1) Budem sa často spovedať a k sv. prijímaniu budem pristupovať tak často, ako mi to len spovedník dovolí.
2) Chcem svätiť sviatočné dni.
3) Mojimi priateľmi bude Ježiš a Mária.
4) Radšej zomrieť, ako zhrešiť.
Tieto predsavzatia si často pripomínal a boli mu jasnou smernicou až do konca života. Ba stali sa smernicou aj nesmiernemu počtu mladých duší, ktoré za Dominikom nastúpili radostnú cestu svätosti.