Farnosť sv. Joachima a Anny

Dlhé nad Cirochou

Farnosť sv. Joachima a Anny

Dlhé nad Cirochou

"Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.“"

Lk 1, 46-47

Vianočný pozdrav kardinála Jozefa Tomka

Drahí krajania, posielam vám všetkým srdečný pozdrav z Večného mesta a žičím vám pokoj a radosť na Sviatky narodenia Ježiša Krista. V duchu si vás predstavujem, ako trávite tieto chvíle skoro všetci v rodinách, kam sa v týchto dňoch vrátili aj členovia, ktorých životné potreby, zamestnanie, štúdium, práca a iné príčiny obyčajne nútia k pobytu inde. Tešíte sa rodinnému teplu, tešíte sa z darčekov, pri stromčeku a pri jasličkách prežívate čarovné kúzlo Vianoc.

Aj tu neďaleko baziliky sv. Petra vo večerných hodinách nastala akási posvätná atmosféra. Uprostred námestia je vystavaný umelecký betlehem s osobami v ľudskej veľkosti. Každý rok má táto stavba novú formu. Vedľa nej stojí vysoká jedľa, ktorú dodáva vždy iná krajina. Pred polnočnou omšou prichádzajú sem rímske rodiny s deťmi a vnúčatami, pomodliť sa k Ježiškovi a poslať mu detskú pusu. Po viacerých týždňoch ustal ohlušujúci ruch v blízkych i ďalších uliciach, len obďaleč vyhráva nejaký pastier z blízkych hôr v Abruzách na gajdách svetoznámu koledu: „Tu scendi dalle stelle…“-„Ty zostupuješ z hviezd…“.

Zažil som vianočné obdobie alebo aj sviatky v Afrike, tiež na ceste v Japonsku, za mlada i cez vojnu na Slovensku, v zime, na snehu, i v tropickej horúčave, v kresťanských i nekresťanských krajinách. Iné prostredie, iné povetrie, iné zvyky, ale všade Vianoce prinášajú pocit čohosi tajomného. Značia prelom v zhone, prerušenie námahy a každodenných starostí.

Aj v histórii Vianoce značia prelom, pripomínajú udalosť, ktorá je jedinečná v celých dejinách ľudstva. Nielen preto, že sa stala len raz, ale aj pre jej obsah a význam. Nás vždy priťahujú tajomstvá. Treba nám odkryť aj tajomstvo Vianoc, ktoré bolo ľudstvu oznámené za betlehemskej noci. V tú historickú noc, počas súpisu ľudu po celej rímskej ríši, ktorú predpísal cisár August, sa jeden mladý pár z Nazaretu utiahol prenocovať do maštaľky pre zvieratá, lebo nenašli inde miesto. Tam Mária porodila svojho syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ. Neďaleko sa nachádzali pastieri so svojím stádom. Naraz ich osvietilo svetlo z neba. Nebeský posol im oznámil veľkú novinu pre celé ľudstvo: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste (Betleheme) narodil Spasiteľ, Kristus Pán“. Nebeskí poslovia pritom ohlásili, čo to narodenie znamená a čo to Dieťa prináša: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,10-13). Je to udalosť dôležitá pre všetkých ľudí, všetkým prináša oslobodenie, vykúpenie a spásu, svetlo a radosť. Lebo to dieťa nie je ako ostatné deti, v ňom „Boh sa stal človekom“, Božie „Slovo (čiže druhá božská osoba) sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14). V ňom Boh vstúpil do našej ľudskej histórie. Ako hovorí Svätý Otec Benedikt XVI. „v betlehemskej maštaľke sa stretáva nebo so zemou a čas vstupuje do večnosti. Nebo zostúpilo na zem. Preto odtiaľ vychádza svetlo pre všetky časy, preto sa tam rodí svetlo, preto odtiaľ zaznieva spev“ (homília na polnoc 2007).

To je teda prelom a nie hocijaký! Poznačil dejiny a rozdelil ich na dve časti. Tu sme v strede vianočného tajomstva, ktoré pretrváva veky. Keď my na Vianoce vedome i podvedome hľadáme prejavy lásky v rodine a vo výmene darčekov,

tak vlastne hľadáme najkrajšiu a najvyššiu lásku. Betlehemské Dieťa je prejav lásky samého Boha k nám ľuďom: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí“ (Jn 3,16). Vianoce nazývame sviatkami lásky, tej našej, vzájomnej rodinnej a ľudskej, ale predovšetkým Lásky nekonečného Boha, ktorý sa stal naším bratom a vykupiteľom. V tom malom Dieťati, ako píše sv. Ján, „my sme poznali lásku, akú má Boh k nám“ (1 Jn 4,16).

V betlehemskom Dieťati, v Ježišovi Kristovi sa „všetkým ľuďom“, teda aj nám, aj našej generácii, „prejavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa a jeho láska k ľuďom“ (Tit 3,4). Nesmierny, neviditeľný, nekonečný Boh sa nám naraz ukázal taký blízky, milosrdný, dobrotivý, láskavý. Boh sa stal človekom, aby povzniesol človeka na vysokú hodnosť Božieho syna“. Veľký Augustín vyslovil smelé tvrdenie, že „Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom“, čiže Božím dieťaťom. Ježiš Kristus, ktorý „vie, čo je v človekovi“ (Jn 2,25), prišiel nás naučiť, ako máme naozaj po ľudsky žiť a konať. On nás učí správne hodnotiť život, prácu, radosti a bolesti, hodnotu a dôstojnosť človeka; on nám pomáha vyriešiť záhady života i smrti.

Starý Simeon nazval toto Dieťa „svetlom na osvietenie národov“. Syn Boží prišiel tak pre jedincov, ako aj pre národy. Keď teraz začíname na Slovensku prípravu na cyrilo-metodské jubileum, pripomeňme si, že jednou z našich prvých písomných pamiatok bola práve Jánova vianočná blahozvesť: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo sa stalo telom“. Úprimná viera a mravnosť zachránila náš malý národ vo víchriciach dejín, počas krvavých plenov, napriek chudobe a chodením do cudziny za chlebom. Ale čo nedokázali Tatári, Turci a iní nepriatelia rôzneho druhu, to môže dokázať pokles viery a mravnosti, ak nebudeme verní Ježišovi Kristovi. Prepukla prudká kríza rodiny, každé druhé manželstvo sa rozvádza, korupcia a materializmus sa pretekajú, mravné hodnoty prichádzajú na výsmech. A rastie vnútorný nepokoj, množí sa závisť i nenávisť, medzi ľuďmi pričasto chýba láska. Ako za čias Ježiša Krista, množia sa úkazy, že aj u nás „prišiel do svojho a vlastní ho neprijali“.

Tieto Vianoce sú pre nás príležitosťou, aby sme mysľou, srdcom a najmä životom prijali betlehemské Dieťa. Nuž, vymeňme si pozdravy, darčeky, osviežme sa na duchu i tele medzi drahými. Hľadajme však aj to hlavné, čo nám môže a má ostať aj po sviatkoch: pokoj v duši, lásku, odpustenie, vzájomnú dobroprajnosť.

Aj ja vám všetkým zo srdca žičím ozajstnú vianočnú radosť.