Dlhé nad Cirochou
Sviatok: 12. september
Liturgické slávenie: ľubovoľná spomienka
Tak ako zvykneme sláviť svoje meniny, slávime aj meniny Panny Márie. Meno Mária pochádza z hebrejského slova Mirjam alebo egyptského Meri-jam. Význam je diskutabilný, v súčasnosti toto meno prekladáme ako „Bohumilá“ alebo „Bohom milovaná“. Po prvýkrát sa meno Mária vyskytuje v Biblii, keď sa spomína Mojžišova sestra, ktorá nosila toto meno (Ex 15 a nasl.). V evanjeliách sa vyskytuje pomerne často – nosila ho Mária Magdaléna, Mária Kleopasova, Mária z Betánie atď. Aj v dejinách po narodení Krista patrí toto meno medzi najpopulárnejšie. Nosí ho mnoho žien, ale aj mnoho ľudských diel – napr. obrazov.
Sviatok Mena Panny Márie sa slávil už oddávna v niektorých diecézach, napr. v Ríme alebo v Španielsku. Rozšírenie na celú Cirkev sa udialo v 17. storočí, keď kresťanskú Európu ohrozovali divokí Turci. Dva mesiace obliehali Viedeň. Rozhodujúca bitka sa odohrala 12. septembra 1683 pri Viedni. Poľský kráľ Ján III. Sobieski prišiel na pomoc. Predtým však zašiel do Čenstochovej, kde sa dlho modlil pred milostivým obrazom Panny Márie. Potom tiahol s tridsaťtisíc vojakmi až ku Viedni. Cestou sa k nemu pripojil lotrinský vojvodca Karol V. Leopold s ďalšími tridsiatimi tisícami, Maximilián Emanuel z Bavorska a ďalší, spolu okolo 65 000 vojakov. 12. septembra ráno sa kresťanskí vojaci zúčastnili na sv. omši a potom s dôverou vyrazili do boja. Turkov na hlavu porazili. Celý turecký tábor padol do rúk kresťanov, turecký veliteľ Kara Mustafa so svojimi bojovníkmi utekali preč a Ján III. Sobieski s veľkou slávou a vďačným srdcom vstúpil do viedenského chrámu sv. Štefana, aby poďakoval za skvelé víťazstvo. Odvtedy začala upadať moc Turkov v Európe. Všetci boli presvedčení, že za túto veľkú udalosť môžu ďakovať najmä Panne Márii. Pápež Inocent XI. z vďačnosti už nasledujúceho roku (1684) ustanovil sviatok Mena Panny Márie pre celú Cirkev. Pôvodne sa slávil v nedeľu v oktáve sviatku Narodenia Panny Márie, ale pápež sv. Pius X. ho ustanovil na deň 12. september. Po Druhom vatikánskom koncile sa slávi už len ako ľubovoľná spomienka.
(Podľa www.knazi.sk)